Počet hodín, ktorý Slováci odpracujú za týždeň, v poslednom štvrťroku
2020 medzikvartálne poklesol druhým najvýraznejším tempom v rámci krajín
EÚ, hneď po Taliansku. Pre TASR to uviedla analytička FinGO.sk Lenka
Buchláková. "Počet odpracovaných hodín v Taliansku sa znížil o 10,4 % a na Slovensku o 9,5 %," interpretovala
analytička dáta z Eurostatu. Na treťom mieste sa umiestnili Rakúšania
so 7,9-percentným znížením počtu odpracovaných hodín. Zníženie podľa
Buchlákovej súvisí s pandémiou a obmedzením prevádzok, obchodov či
reštaurácií.
Analytička 365.bank Jana Glasová poznamenala, že členské krajiny EÚ v
tejto štatistike stále prekonávajú krajiny ako Turecko, Čierna hora či
Srbsko. Dáta za posledné tri mesiace roku 2020 priznávajú prvenstvo
Turecku s počtom odpracovaných hodín 48,5 za týždeň. V Čiernej hore
tamojší zamestnanci odpracovali v poslednom kvartáli vlaňajška 45,3
hodiny a v Srbsku 44,5 hodiny za týždeň. "Prvou krajinou únie, ktorá
sa nachádza na popredných priečkach rebríčka, je Grécko s počtom 43,7
odpracovaných hodín za týždeň. Nasleduje Rakúsko a Malta, kde
zamestnanci odpracujú v priemere 42 hodín týždenne," vyčíslila Glasová.
Dodala tiež, že pri porovnaní s ostatnými krajinami V4 je zrejmé, že
Poliaci aj Česi majú mierne dlhší pracovný týždeň, ako Slováci. "V
Poľsku totižto zamestnaní obyvatelia priemerne týždenne strávia v práci
41,4 hodiny a v Česku 41,2 hodiny. Markantné rozdiely v pracovnom čase
tam ale nie sú. Menej hodín do týždňa ako my odpracujú Maďari (40,3
hodiny)," porovnala analytička.
Horňák podotkol, že počet odpracovaných hodín v ekonomike tej – ktorej krajiny závisí od jej orientácie. "Napríklad
spomínané Grécko, s vysokým počtom odpracovaných hodín za týždeň, je
silne založené na turizme – obchody, predajne, hotely, reštaurácie či
bary – a s výrazným zastúpením zamestnanosti v sektore
poľnohospodárstva, teda v dvoch oblastiach ekonomiky, kde sa vyššie
počty odpracovaných hodín bežne vyskytujú," vysvetlil. Na Slovensku
podľa dát z roku 2019 odpracujú ľudia najviac času v poľnohospodárstve
(42,5 hodiny), vo vede (42,3 hodiny) či v ubytovaní a stravovaní (42,1
hodiny). Suverénne najviac však pracujú Slováci v sektore stavebníctva
(43,8 hodiny za týždeň).
Buchláková doplnila, že počas pandémie vzrástol aj počet odpracovaných
hodín v segmente zdravotníctva a sociálnych služieb, a to na viac ako 47
hodín týždenne. Naopak, najmenej času v práci trávia zamestnanci v
oblasti vzdelávania, verejnej správy, energetiky či v spracovateľskom
priemysle, v priemere do 40 hodín.
Horňák však upozornil aj na ďalšiu typickú črtu Slovenska, čím je častejšia práca cez víkendy alebo v noci. "Až
12,4 % zamestnancov pracuje zvyčajne aj v noci (priemer EÚ je 4,5 %),
čo je suverénne najvyššia hodnota spomedzi krajín Únie a 13 %
zamestnaných Slovákov zvyčajne pracuje aj počas nedieľ, jemne nad
priemerom EÚ (11,5 %)," vyčíslil analytik. Toto prekračovanie
priemeru pripisuje tomu, že Slovensko je priemyselnou krajinou s
množstvom podnikov s nepretržitou prevádzkou a otvorenými obchodmi počas
nedieľ.
Analytik Matej Bobovník z IstroAnalytica vyčíslil, že v priemere za celý
rok 2020 Slováci odpracovali 39,9 hodiny za týždeň. Poukázal však na
rodové rozdiely. "Muži pracovali v priemere 40,8 hodiny týždenne, čo je o 5,4 % viac ako ženy, ktoré v priemere pracovali 38,7 hodiny týždenne,"
porovnal. Upozornil tiež, že rýchlo pokračujúca robotizácia a
automatizácia mnohých zamestnaní prispeje k radikálnemu zrýchleniu
skracovania pracovného času. Skrátenie pracovného času alebo úplné
zrušenie pracovných miest sa môže dotknúť 350.000 ľudí. "Najväčší
pokles pracovných miest, vrátane pracovného času, zaznamená strojárstvo,
automobilový priemysel, stavebníctvo a doprava," vymenoval analytik.